publicerad: 2015
framprovocera
fram|pro·voc·era
verb
~de ~t • framprovocera el. vanl. provocera fram ngt
| Finita former | |
|---|---|
| framprovocerar | presens aktiv |
| framprovoceras | presens passiv |
| framprovocerade | preteritum aktiv |
| framprovocerades | preteritum passiv |
| framprovocera | imperativ aktiv |
| Infinita former | |
| att framprovocera | infinitiv aktiv |
| att framprovoceras | infinitiv passiv |
| har/hade framprovocerat | supinum aktiv |
| har/hade framprovocerats | supinum passiv |
| Presens particip | |
| framprovocerande | |
| Perfekt particip | |
| en framprovocerad + substantiv | |
| ett framprovocerat + substantiv | |
| den/det/de framprovocerade + substantiv | |


