publicerad: 2015
grovhuggare
grov|hugg·are
substantiv
~n; pl. ~, best. pl. ‑huggarna • äv. okultiverad person
Singular | |
---|---|
en grovhuggare | obestämd form |
en grovhuggares | obestämd form genitiv |
grovhuggaren | bestämd form |
grovhuggarens | bestämd form genitiv |
Plural | |
grovhuggare | obestämd form |
grovhuggares | obestämd form genitiv |
grovhuggarna | bestämd form |
grovhuggarnas | bestämd form genitiv |