publicerad: 2015
grovhuggare
grov|hugg·are
substantiv
~n; pl. ~, best. pl. ‑huggarna • äv. okultiverad person
| Singular | |
|---|---|
| en grovhuggare | obestämd form |
| en grovhuggares | obestämd form genitiv |
| grovhuggaren | bestämd form |
| grovhuggarens | bestämd form genitiv |
| Plural | |
| grovhuggare | obestämd form |
| grovhuggares | obestämd form genitiv |
| grovhuggarna | bestämd form |
| grovhuggarnas | bestämd form genitiv |


