publicerad: 2015
kompanjonlärare
komp·anj·on|lär·are
substantiv
~n; pl. ~, best. pl. ‑lärarna • biträdande lärare
| Singular | |
|---|---|
| en kompanjonlärare | obestämd form |
| en kompanjonlärares | obestämd form genitiv |
| kompanjonläraren | bestämd form |
| kompanjonlärarens | bestämd form genitiv |
| Plural | |
| kompanjonlärare | obestämd form |
| kompanjonlärares | obestämd form genitiv |
| kompanjonlärarna | bestämd form |
| kompanjonlärarnas | bestämd form genitiv |


