publicerad: 2015
bilprovare
bil|prov·are
substantiv
~n; pl. ~, best. pl. ‑provarna bil provare
| Singular | |
|---|---|
| en bilprovare | obestämd form |
| en bilprovares | obestämd form genitiv |
| bilprovaren | bestämd form |
| bilprovarens | bestämd form genitiv |
| Plural | |
| bilprovare | obestämd form |
| bilprovares | obestämd form genitiv |
| bilprovarna | bestämd form |
| bilprovarnas | bestämd form genitiv |


