publicerad: 2015
brottsprovokation
brotts|pro·vok·at·ion
substantiv
~en ~er • en i Sverige förbjuden polisiär metod
| Singular | |
|---|---|
| en brottsprovokation | obestämd form |
| en brottsprovokations | obestämd form genitiv |
| brottsprovokationen | bestämd form |
| brottsprovokationens | bestämd form genitiv |
| Plural | |
| brottsprovokationer | obestämd form |
| brottsprovokationers | obestämd form genitiv |
| brottsprovokationerna | bestämd form |
| brottsprovokationernas | bestämd form genitiv |
SAOL
