publicerad: 2015
bevisprovokation
be·vis|pro·vok·at·ion
substantiv
~en ~er • en tillåten polisiär metod
| Singular | |
|---|---|
| en bevisprovokation | obestämd form |
| en bevisprovokations | obestämd form genitiv |
| bevisprovokationen | bestämd form |
| bevisprovokationens | bestämd form genitiv |
| Plural | |
| bevisprovokationer | obestämd form |
| bevisprovokationers | obestämd form genitiv |
| bevisprovokationerna | bestämd form |
| bevisprovokationernas | bestämd form genitiv |


