publicerad: 2015
synkope
syn·kope
[syn´‑]
substantiv
~n • bortfall av trycksvag vokal i ord
| Singular | |
|---|---|
| en synkope | obestämd form |
| en synkopes | obestämd form genitiv |
| synkopen | bestämd form |
| synkopens | bestämd form genitiv |


